Sokratovské otázky: 6 typov a 60 príkladov

Maya učí dejepis deviatakov. Jeden zo žiakov, Jonas, vyhlási, že kníhtlač bola „v podstate internetom 15. storočia“. Maya ho neopraví. Spýta sa: „Čo myslíš tým v podstate?“ Potom: „Čo by muselo platiť, aby toto prirovnanie sedelo?“ A napokon: „Kto mohol používať kníhtlač v roku 1480 a kto mohol používať internet v roku 2010?“

O štyri otázky neskôr už Jonas sám hovorí, že prirovnanie sedí, pokiaľ ide o rýchlosť šírenia myšlienok, ale pokrivkáva pri tom, kto mohol niečo zverejniť. Nikto mu nepovedal, že sa mýli. Sám objavil hranice svojho tvrdenia, a preto si ich zapamätá.

Podobne to funguje aj v práci. Elif vedie vývojársky tím a jeden z vývojárov chce prepísať celú službu od základov. Namiesto odmietnutia sa ho spýta, aký problém by tým vyriešili, o čo by prišli a ako by o tri mesiace zistili, či to pomohlo. Vývojár nakoniec sám navrhne menšiu úpravu kódu.

To je sokratovské kladenie otázok: namiesto toho, aby ste niekomu povedali, čo si má myslieť, pomáhate mu otázkami premýšľať inak. Platí to aj pre vás samých. V tomto sprievodcovi nájdete šesť klasických typov sokratovských otázok, ku každému desať príkladov, teda spolu 60 otázok, krátke dialógy aj tipy na využitie v škole, pri koučingu, v práci a pri písaní denníka.

Čo je sokratovské kladenie otázok

Odkiaľ pochádza

Sokrates, aténsky filozof z 5. storočia pred naším letopočtom, po sebe nezanechal žiadne spisy. Jeho metódu poznáme najmä z dialógov jeho žiaka Platóna a v menšej miere od Xenofónta. Sokrates sa v nich ľudí pýta, čo je odvaha, spravodlivosť alebo zbožnosť. Odpovedajú sebavedomo, no po niekoľkých otázkach sa ich definícia dostane do rozporu s niečím ďalším, čomu veria.

Grécky názov pre takéto preverovanie je elenchos. Zvyčajne prebieha takto: človek vysloví presvedčenie, Sokrates ho privedie k súhlasu s niekoľkými ďalšími tvrdeniami a potom ukáže, že si s pôvodným presvedčením odporujú. Výsledkom je apória, podnetný stav neistoty, v ktorom si človek uvedomí, že nevie to, o čom si myslel, že to vie.

Sokratovi sa často pripisuje výrok „Viem, že nič neviem.“ Je to obľúbená parafráza, nie doslovný citát. V Platónovej Obrane Sokrata hovorí Sokrates skôr toto: na rozdiel od ľudí, ktorých sa pýtal, si nenamýšľa, že vie to, čo nevie. Na tomto rozdiele záleží. Sokratovská pokora neznamená tvrdiť, že neviete vôbec nič. Znamená úprimne si priznať hranice svojich vedomostí.

Čím sa líši od výsluchu

Pri policajnom výsluchu aj pri sokratovskom rozhovore padá veľa otázok. Rozdiel je v zámere.

Dnešné sokratovské kladenie otázok je láskavejšie než prístup Platónovho Sokrata, ktorý vedel byť neúprosný. Cieľom nie je niekoho zahanbiť a priviesť do stavu apórie, ale pomôcť mu vytvoriť si jasnejší, lepšie podložený názor. Pokojne aj ten, s ktorým začínal.

Šesť typov sokratovských otázok

Najpoužívanejšie rozdelenie sokratovských otázok rozlišuje šesť typov. Zvyčajne sa pripisuje Richardovi Paulovi, odborníkovi na kritické myslenie, ktorého práca v rámci Foundation for Critical Thinking ho spopularizovala medzi učiteľmi.

Nemusíte ich používať v tomto poradí. Dobrý rozhovor sa v praxi vracia späť: niečo objasníte, preskúmate dôvod, znova spresníte význam a pozriete sa na dôsledky. Tento zoznam vám však pomôže, keď neviete, ako pokračovať.

1. Otázky na objasnenie

Účel: Mnohé nezhody sa začínajú nejasnými slovami. Otázky na objasnenie spresnia tvrdenie natoľko, aby ste ho mohli preskúmať. Zároveň pôsobia najmenej útočne, takže sú dobrým začiatkom.

10 príkladov:

1. Čo tým myslíš?
2. Vieš to povedať inak?
3. Môžeš uviesť príklad?
4. Čo je tvoja hlavná myšlienka?
5. Ako to súvisí s tým, o čom sme hovorili?
6. Keď hovoríš „vždy“, myslíš naozaj vždy alebo skôr zvyčajne?
7. Ako by vyzeral príklad, ktorý tvojmu tvrdeniu odporuje?
8. Chceš povedať X alebo Y?
9. Môžeš to trochu rozviesť?
10. Ako by si to vysvetlil niekomu, kto o tom nikdy nepočul?

Krátky dialóg:

Jonas: Sociálne siete škodia tínedžerom.

Maya: V čom im škodia?

Jonas: Sú z nich úzkostní.

Maya: Myslíš všetky sociálne siete alebo niektoré viac než iné?

Jonas: Asi hlavne tie, kde zverejňuješ fotky a sleduješ počet lajkov.

Z neurčitého a všeobecného tvrdenia sa stalo konkrétne tvrdenie, ktoré sa dá overiť.

2. Otázky na skúmanie predpokladov

Účel: Každý argument stojí na niečom, čo hovoriaci považuje za samozrejmé. Tieto otázky predpoklady odhalia, aby sa dali preveriť. Práve tu často dochádza k najväčšej zmene v uvažovaní.

10 príkladov:

1. Z čoho tu vychádzaš?
2. Čo iné by sme mohli predpokladať?
3. Prečo si myslíš, že tento predpoklad platí?
4. Platí to vždy alebo len v určitých situáciách?
5. Čo by sa zmenilo, keby tento predpoklad neplatil?
6. Odkiaľ pochádza toto presvedčenie?
7. Overil si si to alebo si to vždy bral ako fakt?
8. Zdá sa, že predpokladáš X. Je to tak?
9. Mali by v tejto situácii všetci rovnaký predpoklad?
10. Čomu by si musel veriť, aby platil opak?

Krátky dialóg:

Elif: Hovoríš, že by sme mali prijať jedného skúseného vývojára namiesto dvoch juniorov. Z čoho vychádzaš?

Vývojár: Skúsení vývojári dodávajú výsledky rýchlejšie.

Elif: Predpokladáš, že naším najväčším problémom je teraz rýchlosť. Je to tak?

Vývojár: Vlastne nás viac trápi, že nikto nemá čas písať testy.

Elif: Pomohol by s tým viac skúsený vývojár alebo dvaja juniori?

3. Otázky na skúmanie dôvodov a dôkazov

Účel: Keď už je tvrdenie jasné a poznáte jeho predpoklady, môžete preskúmať, o čo sa opiera. Tieto otázky sa pýtajú na dôvody, preverujú ich kvalitu a zisťujú, čo by mohlo zmeniť názor druhej strany.

10 príkladov:

1. Ako to vieš?
2. Aké na to máš dôkazy?
3. Nakoľko je tento zdroj spoľahlivý?
4. Stačia tieto dôkazy na to, aby sme si boli istí?
5. Môžeš uviesť príklad, ktorý to podporuje?
6. Čo by zmenilo tvoj názor?
7. Nemohli by mať tie isté fakty aj iné vysvetlenie?
8. Sú to naozaj dobré dôvody alebo len prvé, ktoré ti napadli?
9. Opieraš sa o jednu skúsenosť alebo o viacero?
10. Ako by sme mohli zistiť, či je to pravda?

Krátky dialóg:

Maya (pre seba): Vôbec neviem hovoriť pred ľuďmi.

Maya: Ako to viem?

Maya: Minulú jar sa mi nepodarila prezentácia.

Maya: Jedna prezentácia? A ako dopadli ďalšie tri tento rok?

Maya: Úprimne, celkom dobre. Jedna bola dokonca výborná.

Všimnite si šiestu otázku v zozname. „Čo by zmenilo tvoj názor?“ patrí k najsilnejším otázkam, ktoré môžete položiť komukoľvek vrátane seba. Ak odpoveď znie „nič“, ide o presvedčenie, nie o záver vyvodený z dôkazov.

4. Otázky na iné uhly pohľadu

Účel: Vlastný názor vyzerá najsilnejšie zvnútra. Tieto otázky vám pomôžu vystúpiť z vlastnej perspektívy a pozrieť sa na vec očami niekoho s inými záujmami, hodnotami alebo informáciami. Ak to urobíte poctivo, približujete sa k princípu, ktorému sa venujeme v článku o steelmanningu.

10 príkladov:

1. Ako by odpovedal niekto, kto nesúhlasí?
2. Aký je najsilnejší argument proti tvojmu názoru?
3. Kto z toho bude mať úžitok a kto ponesie náklady?
4. Ako by to mohol vidieť človek z inej generácie alebo prostredia?
5. Čo by na to povedal [konkrétny človek]?
6. Dá sa na to pozrieť aj inak?
7. Aké sú silné a slabé stránky jednotlivých pohľadov?
8. Prečo by rozumný človek mohol veriť opaku?
9. Ako by si to vnímal, keby sa to týkalo teba?
10. Na čom sa obe strany zhodnú?

Krátky dialóg:

Jonas: Školské uniformy sú zbytočné.

Maya: Prečo by ich niektorí rodičia mohli chcieť?

Jonas: Možno preto, že sú lacnejšie než kupovať stále nové módne oblečenie?

Maya: A čo žiak, ktorého rodina si módne oblečenie nemôže dovoliť?

Jonas: Dobre, jemu by možno vyhovovali. Ale stále obmedzujú možnosť vyjadriť sa.

Maya: Takže ide o to, ako vyvážiť náklady a tlak okolia s možnosťou vyjadriť svoju osobnosť?

5. Otázky na dôsledky

Účel: Myšlienky majú dôsledky. Tieto otázky sledujú, kam tvrdenie vedie: ak je pravdivé, čo ďalšie musí platiť a čo sa stane, ak podľa neho budeme konať? Hodia sa najmä pri rozhodovaní a plánovaní.

10 príkladov:

1. Ak je to pravda, čo z toho vyplýva?
2. Aké sú dôsledky tohto predpokladu?
3. Ako by to ovplyvnilo ostatných ľudí?
4. Čo sa stane o rok, ak to urobíme? A o päť rokov?
5. Aký je najlepší a najhorší možný výsledok?
6. Je to v súlade s tým, čo si povedal predtým?
7. Čo by sa stalo, keby to robili všetci?
8. Čoho by sme sa museli vzdať?
9. Ako by sme zistili, či to funguje?
10. Aký najmenší krok by sme mohli urobiť, aby sme to otestovali?

Krátky dialóg:

Vývojár: Mali by sme prepísať službu na fakturáciu do nového programovacieho jazyka.

Elif: Povedzme, že to urobíme. Čo sa počas prepisovania stane s vývojom nových funkcií?

Vývojár: Zastaví sa. Možno na tri mesiace.

Elif: A čo bude obchodné oddelenie počas tých troch mesiacov hovoriť zákazníkom?

Vývojár: Hm. Čo keby sme najprv prepísali iba modul na vystavovanie faktúr?

6. Otázky o samotnej otázke

Účel: Niekedy je problémom samotná otázka. Môže byť nesprávne položená, zavádzajúca alebo na ňu v danej podobe nemožno odpovedať. Tieto otázky vás prinútia ustúpiť o krok a preskúmať, na čo sa vlastne pýtate.

10 príkladov:

1. Prečo je táto otázka dôležitá?
2. Pýtame sa správnu vec?
3. Čo táto otázka predpokladá?
4. Mohli by sme ju rozdeliť na menšie otázky?
5. Ako by vyzerala dobrá odpoveď?
6. Máme dosť informácií na to, aby sme na ňu odpovedali?
7. Prečo si myslíš, že som sa to spýtal?
8. Existuje lepšia otázka, ktorú by sme si mali položiť?
9. Čo sme sa naučili pri hľadaní odpovede?
10. Kto tu rozhoduje o tom, čo sa považuje za odpoveď?

Krátky dialóg:

Jonas: Kto bol najlepším prezidentom všetkých čias?

Maya: Najlepším v čom?

Jonas: Tak celkovo.

Maya: Na čom by sme sa museli zhodnúť, kým na to odpovieme?

Jonas: Na tom, čo znamená „najlepší“. Vedenie počas vojny, ekonomika, občianske práva...

Maya: Možno by teda bola lepšia otázka, ktorý prezident urobil najviac v jednej z týchto oblastí a prečo.

Ako používať sokratovské otázky v škole

Klasickou podobou práce v triede je sokratovský seminár: žiaci sedia v kruhu, rozprávajú sa o texte alebo otázke a učiteľ namiesto prednášania najmä kladie otázky. Pomôže niekoľko návykov.

• Vyberte otázku, pri ktorej sa názory môžu skutočne líšiť. „V ktorom roku sa začala vojna?“ je otázka na fakt. „Dalo sa vojne predísť?“ otvára diskusiu.
• Dajte priestor na premýšľanie. Po otázke v duchu napočítajte do päť, až potom ju preformulujte alebo na ňu sami odpovedzte.
• Pýtajte sa na odpoveď, nie na žiaka. „Čo ťa k tomu vedie?“ funguje pri správnej aj nesprávnej odpovedi. Žiaci tak z vašej otázky nevyčítajú, či trafili správnu odpoveď.
• Nechajte žiakov pýtať sa navzájom. Vyveste šesť typov otázok na stenu a nechajte žiakov vybrať si otázku, ktorú položia spolužiakovi.
• Skončite šiestym typom. „S akou otázkou dnes odchádzame?“ je silný záver každého seminára.

Pri samostatnom učení môže rolu pýtajúceho sa prevziať AI pomocník na učenie. Namiesto skúšania poučiek sa vás bude pýtať, prečo niečo platí.

Koučing a témy blízke terapii

Kouči používajú sokratovské otázky, pretože ľudia sa ľahšie stotožnia s riešením, ku ktorému dospeli sami. Dobrá koučovacia otázka „Čo by si poradil priateľovi v rovnakej situácii?“ funguje ako štvrtý typ. Otázka „Čo by si mohol skúsiť už tento týždeň?“ je piaty typ v praxi.

Sokratovské kladenie otázok je aj súčasťou kognitívno-behaviorálnej terapie (KBT), spojenej s menom Aarona Becka. Terapeuti pomocou vedených otázok pomáhajú klientom skúmať dôkazy, ktoré ich myšlienky podporujú alebo vyvracajú. Hranica je však jasná: klásť sokratovské otázky sebe či priateľom je spôsob premýšľania, nie terapia. Ak prežívate dlhodobú úzkosť, depresiu alebo ťažkosti, ktoré zasahujú do vášho každodenného života, obráťte sa na kvalifikovaného odborníka. Zoznam otázok ho nenahradí.

Sokratovské otázky v práci

V práci sokratovské otázky nahrádzajú vetu „urob to takto“ otázkami, ktoré druhému pomáhajú rozvíjať vlastný úsudok.

Na individuálnych stretnutiach

Elif na stretnutiach medzi štyrmi očami rada používa tieto otázky:

• „Na čom najťažšom teraz pracuješ a prečo je to náročné?“
• „Čo si už vyskúšal?“
• „Čo by si urobil, keby som tento týždeň nebola k dispozícii?“
• „Ako by vyzeral úspech do piatka?“

Posledné dve posilňujú samostatnosť.

Pri kontrole kódu

Otázky pri kontrole kódu pôsobia menej konfrontačne než príkazy. Niekedy tiež odhalia, že dôležitý kontext chýbal práve tomu, kto kód kontroluje.

• „Čo sa tu stane, ak je zoznam prázdny?“ (typ 5)
• „Prečo si zvolil vyrovnávaciu pamäť namiesto databázového dopytu?“ (typ 3)
• „Predpokladá tento kód, že požiadavky prídu v správnom poradí?“ (typ 2)

Jedno upozornenie: otázka, ktorá je v skutočnosti príkazom („Nemyslíš si, že toto by mala byť konštanta?“), je len zamaskovaná požiadavka. Ak viete, čo chcete, povedzte to priamo.

Pri produktových rozhodnutiach

Pred veľkým rozhodnutím si prejdite šesť typov ako kontrolný zoznam. O čom presne rozhodujeme? Čo predpokladáme o používateľoch? Aké máme dôkazy? Ako by sa na vec pozerala zákaznícka podpora, obchodné oddelenie a skeptický zákazník? Čo sa stane o šesť mesiacov? A je toto vôbec rozhodnutie, ktoré máme riešiť práve teraz? Podrobnejší postup nájdete v článku o tom, ako sa lepšie rozhodovať s AI.

Tu je otázka, o ktorej sa produktové tímy často sporia:

Ako klásť sokratovské otázky sebe

Celú metódu môžete použiť aj na vlastné presvedčenia. Najjednoduchšie je písať si denník. Vyberte si presvedčenie, ktoré vás trápi, napíšte ho na začiatok strany a postupne odpovedzte na tieto otázky:

1. Čomu presne verím? Napíšte to jednou vetou.
2. Čo myslím kľúčovým slovom v tejto vete?
3. Čo predpokladám, aby to bola pravda?
4. Aké dôkazy to podporujú? Aké dôkazy hovoria proti tomu?
5. Ako by to videl človek, ktorému na mne záleží, ale nesúhlasí so mnou?
6. Ak je toto presvedčenie pravdivé, čo z toho vyplýva? A čo vyplýva z toho, ak je nepravdivé?
7. Čo by zmenilo môj názor?
8. Je toto naozaj tá správna otázka, ktorou sa mám zaoberať?

Otázky prechádzajú šiestimi typmi v poradí a pridávajú „čo by zmenilo môj názor?“ ako bod, pri ktorom sa môžete posunúť ďalej. Svoj názor nemusíte vždy zmeniť. Cieľom je vedieť pomenovať dôvody, pre ktoré ho zastávate.

Časté chyby

Sugestívne otázky. „Nemyslíš si, že práca na diaľku škodí spolupráci?“ je tvrdenie s otáznikom na konci. Ľudia to vycítia a namiesto premýšľania sa začnú brániť. Pýtajte sa otvorene: „Ako práca na diaľku ovplyvnila spoluprácu vo vašom tíme?“

Otázky ako pasce. Ak niekoho nachytáte na rozpore len preto, aby ste mohli povedať „aha, odporuješ si“, možno vyhráte chvíľu, ale stratíte jeho dôveru. Platónov Sokrates to niekedy robil a ľudia v dialógoch často odchádzajú podráždení. Ak si všimnete rozpor, pomenujte ho ako spoločnú hádanku: „Zdá sa, že tieto dve veci si odporujú. Ako ich môžeme zosúladiť?“

Príliš veľa otázok naraz. „Čo tým myslíš, prečo si to myslíš a čo by na to povedal tvoj šéf?“ sú tri otázky. Druhý človek odpovie na tú najľahšiu. Položte jednu otázku. Počkajte. Počúvajte.

Nepočúvanie odpovede. Ak máte ďalšiu otázku pripravenú skôr, než druhý dohovorí, nejde o rozhovor, ale o postup podľa scenára. Najlepšia nadväzujúca otázka takmer vždy vychádza z niečoho konkrétneho, čo druhý povedal.

Schovávanie sa za otázky. Ak sa vás niekto spýta, čo si myslíte, odpovedzte mu. A človek, ktorý smúti alebo je nahnevaný, potrebuje, aby ste ho vypočuli, nie aby ste ho vypočúvali.

Ak sa chcete naučiť rozpoznávať chyby v uvažovaní, ktoré tieto otázky často odhalia, prečítajte si aj nášho sprievodcu logickými klammi.

Príklad v praxi: „Som príliš stará na zmenu kariéry“

Elifina priateľka Maya má 41 rokov a už pätnásť rokov učí dejepis. Pri káve povie, že by sa rada stala UX dizajnérkou, ale je na to príliš stará. Pozrime sa, ako jej Elif pomocou sokratovských otázok pomôže toto presvedčenie preskúmať. Typ otázky je uvedený v hranatých zátvorkách.

Elif: Čo znamená „príliš stará“? [objasnenie]

Maya: Firmy chcú mladých dizajnérov. A trvá roky, kým sa v tom človek zlepší.

Elif: Takže hovoríš dve veci: zamestnávatelia ťa neprijmú a nemáš dosť času naučiť sa to. Chápem to správne? [objasnenie]

Maya: Áno, presne.

Elif: Začnime tým prvým. Ako vieš, že zamestnávatelia neprijímajú ľudí po štyridsiatke, ktorí menia kariéru? [dôkazy]

Maya: Vlastne neviem. Mám len taký pocit. Technologické firmy mi pripadajú plné mladých ľudí.

Elif: Poznáš niekoho, kto sa k dizajnu alebo technológiám dostal neskôr? [dôkazy]

Maya: Vlastne áno. Jedna dizajnérka vo firme môjho bratranca bola predtým zdravotná sestra. Má asi 45 rokov.

Elif: Takže namiesto „starších ľudí nikdy neprijímajú“ by možno presnejšie bolo „môže to byť ťažšie“? [predpoklady]

Maya: To je fér.

Elif: Teraz druhé tvrdenie. Predpokladáš, že by si začínala od nuly. Naozaj? [predpoklady]

Maya: No, každý deň používam vzdelávací softvér. Už pätnásť rokov sa sťažujem na zlé rozhrania elektronických žiackych knižiek a aplikácií do triedy.

Elif: Ako by sa na to pozerala firma, ktorá vyvíja vzdelávací softvér? [iné uhly pohľadu]

Maya: Hm. Asi ako na znalosť prostredia. Možno dokonca ako na výhodu.

Elif: Povedzme, že sa začneš učiť tento mesiac. Kde budeš v 43 rokoch? [dôsledky]

Maya: Budem dizajnérka s dvojročnou praxou a pätnástimi rokmi skúseností z triedy.

Elif: A ak nezačneš, kde budeš v 43 rokoch? [dôsledky]

Maya: Učiteľka, ktorá stále túži byť dizajnérkou.

Elif: Takže možno nejde o otázku „som príliš stará?“. Aká je skutočná otázka? [otázka o otázke]

Maya: Či mi na tom záleží natoľko, aby som tomu dva roky venovala večery. A či si to môžem vyskúšať skôr, než dám výpoveď.

Elif nikdy nepovedala „nie si príliš stará“. Ani jej nedávala rady. Maya sa od neurčitého „nedá sa to“ dostala ku konkrétnej otázke, ktorú si môže sama overiť.

Chcete si vyskúšať, aké je to byť na druhej strane rozhovoru? Prineste vlastné presvedčenie a nechajte si klásť otázky:

Ako trénovať sokratovské otázky s AI

Naučiť sa tieto otázky klásť aj na ne odpovedať chce cvik. AI partner sa vás môže pýtať aj o polnoci a neunaví sa ani neurazí.

Na Debatly môžete trénovať niekoľkými spôsobmi:

• Porozprávajte sa so Sokratom. Predložte mu svoje presvedčenie a bude sa pýtať na definície a hľadať rozpory, podobne ako v Platónových dialógoch.
• Porozprávajte sa so sokratovským pýtajúcim sa. Je to modernejší partner v štýle koučingu, vhodný na preverenie rozhodnutia alebo plánu.
• Spustite sokratovskú debatu. V sokratovskom formáte proti vám nestojí oponent, ale partner, ktorý kladie otázky. Namiesto protiargumentov sa AI pýta dovtedy, kým sa neukážu slabé miesta vášho postoja. Začať môžete v debatnej miestnosti a podrobnosti nájdete na stránke o sokratovskej metóde s AI.

Ak uprednostňujete ostrejšiu diskusiu, diablov advokát bude proti vášmu názoru priamo argumentovať. So sokratovským tréningom sa to dobre dopĺňa: najprv nechajte otázky odhaliť predpoklady, potom ich vystavte kritike.

Treba však poznať hranice AI: nepozná váš život a niekedy sa spýta na niečo, čo pre vás vôbec nie je podstatné. Využite ju na tréning a hľadanie slepých miest v argumentoch. Rozhovory, na ktorých vám naozaj záleží, veďte aj s ľuďmi, ktorým dôverujete.

Začnite klásť lepšie otázky

Vyberte si tento týždeň jeden typ otázok a vedome ho používajte. Najľahšie je začať objasnením: keď nabudúce niekto vysloví všeobecné tvrdenie, spýtajte sa „Čo tým myslíš?“ a odpoveď si naozaj vypočujte.

Ak chcete partnera na tréning, spustite si na Debatly sokratovskú debatu o presvedčení, na ktorom vám záleží. Zistite, pri ktorej otázke sa zastavíte. Vyskúšajte to zadarmo.